O nás

Cieľová skupina:

všetky vekové kategórie, primárne ale mladí ľudia vo veku 15-25 rokov

obsahová stránka:

aktivity proti fašizmu, ako aj rôznym formám extrémizmu a násilia; vyjadrenie spolupatričnosti medzi ľuďmi z rôznych regiónov, profesií a spoločenských vrstiev, ako aj vyjadrenie podpory regiónom a vytvorenie tlaku na riešenie ich problémov; vyjadrenie nespokojnosti a občianskeho postoja verejne známymi ľuďmi; nadviazanie spolupráce s predstaviteľmi mesta a mládežou z mesta a jeho okolia pomocou rôznych aktivít

výstup:

koncerty, besedy, premietanie dokumentov, iné kultúrno-spoločenské aktivity

miesta:

regióny s vysokou podporou radikálnych strán a hnutí, ako aj s vysokou mierou nezamestnanosti, ako aj osobnej frustrácie a apatickosti ľudí z vlastného osudu a nezáujmu vedenia štátu o ich bežné potreby a adresnú, ale aj všeobecnú pomoc

Kalendár podujatí

  • Ukončená akcia
  • Pripravovaná akcia

Otvorene o extrémizme


Nepretieklo veľa vody Dunajom ba ani Hronom či Váhom a zavítame dokonca už aj do tej kaviarenskej Bratislavy. Prečo? Pretože sme prijali pozvanie byť jedným z hostí podujatia Jedna Európa. Pôjde o dvojdňový edukatívno-kultúrny festival, ktorý kladie otázky, či sme občanmi Európy a či akceptujeme občanov inej farby pleti ... Hosťami moderátora Andreja Bána budú filozof Egon Gál, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný a rómsky aktivista z Banskej Bystrice Maroš Balog. Tak príďte, vstup je voľný, všetci ste srdečne vítaní v pondelok 6.11. od 18:30 v Starej tržnici.
Hlavnými zástupcami iniciatívy a organizátormi sú novinár Andrej Bán a občiansky aktivista Michal Karako. 
Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich „zodpovední“ ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne.
Diskusia je spoluorganizovaná s občianskym združením Arte Nova a projektom City Sounds of Bratislava.
Hudobný hosť: world music/ jazz formácia Bashavel
- Klaudius Kováč, Róbert Ragan, Peter Solárik, Stano Palúch, Marcel Comendant

Otvorene o extrémizme


Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko bude mať ďalšie zo svojich podujatí v utorok 24.10.2017 v Bardejove. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“ bude od 18:00 v rekonštruovanej Starej synagóge ( Židovské suburbium ). Občianska iniciatíva bude po tretí krát na východnom Slovensku. Na tom „ďalekom východe“, na ktoré naši politici často zabúdajú a objavia sa tu len raz za štyri roky – pred voľbami ...
Ako hostia sa predstavia: Eva Mosnáková, žena, ktorá prežila holokaust, ďalej to bude Pavel Sibyla, výkonný riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu, etnologička Monika Vrzgulová z Ústavu etnológie SAV a Dokumentačného centra holokaustu a Vladimír Ledecký, starosta obce Spišský Hrhov. Celú diskusiu bude viesť a moderovať novinár a fotograf Andrej Bán. Hudobne bude diskusiu sprevádzať pesničkár Edo Klena.
Vstup na podujatie pre verejnosť je voľný a verejnosť bude mať možnosť zapojiť sa do diskusie.
Hlavnými zástupcami iniciatívy a organizátormi sú novinár Andrej Bán a občiansky aktivista Michal Karako. 
Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich „zodpovední“ ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne.
Program je rozdelený na doobedňajšie premietanie dokumentu a diskusiu so stredoškolskou mládežou a tento samostatný podvečerný koncert známeho hudobníka, ktorý budú striedať diskusie pre širokú verejnosť. 
Diskusia je spoluorganizovaná s miestnymi občianskymi združeniami: OZ Kandelaber a OZ Vita in suburbium.
Bližšie informácie je možné získať aj na týchto stránkach :
webová stránka : www.zabudnuteslovensko.sk 
facebooková stránka : Zabudnute Slovensko

Otvorene o extrémizme


Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko pokračuje v ďalšom zo svojich podujatí v pondelok 23.10.2017 vo Vranove nad Topľou. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“ bude od 18:00 v kine Mladosť. Občianska iniciatíva sa opätovne vracia na východné Slovensko, kde bola už napríklad v Kežmarku. A v preplnenej kežmarskej sále bola vtedy diskusia tvrdá, ale pomerne slušná. A mala vo verejnosti veľkú odozvu - takže v to isté verí táto občianska iniciatíva aj vo Vranove nad Toľpou.
Ako hostia sa predstavia: Eva Mosnáková, žena, ktorá prežila holokaust, ďalej to bude Pavel Sibyla, výkonný riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu, etnologička Monika Vrzgulová z Ústavu etnológie SAV a Dokumentačného centra holokaustu a Vladimír Ledecký, starosta obce Spišský Hrhov. Celú diskusiu bude viesť a moderovať novinár a fotograf Andrej Bán. Hudobne bude diskusiu sprevádzať pesničkár Edo Klena.
Vstup na podujatie pre verejnosť je voľný a verejnosť bude mať možnosť zapojiť sa do diskusie.
Hlavnými zástupcami iniciatívy a organizátormi sú novinár Andrej Bán a občiansky aktivista Michal Karako. 
Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich „zodpovední“ ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne.
Program je rozdelený na doobedňajšie premietanie dokumentu a diskusiu so stredoškolskou mládežou a tento samostatný podvečerný koncert známeho hudobníka, ktorý budú striedať diskusie pre širokú verejnosť. 
Na východnom Slovensku bude ďalšia diskusia hneď na druhý deň - v utorok 24.10. v Starej synagóge v Bardejove. Tam ste tiež srdečne vítaní. 
Bližšie informácie je možné získať aj na týchto stránkach :
webová stránka : www.zabudnuteslovensko.sk 
facebooková stránka : Zabudnute Slovensko

Koncert a diskusie


Ďalší z Koncertov a diskusií s názvom „Otvorene o extrémizme“ bude vo štvrtok 05.10.2017 od 20:00 v ArtKlub-e na Hlavnej 17 v Trnave. Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko sa v krátkom čase po podujatí Hlohovci predstaví už druhý krát aj v západnom regióne Slovenska. Prečo je to tak? Pretože vieme, že aj v týchto krásnych miestach Slovenska bujnie extrémizmus a vzájomná nevraživosť a nenávisť poháňaná istými skupinami ľudí alebo jednotlivcami. Ale hlavne vieme, že sú ľudia v Trnave, Hlohovci či aj inde na západnom Slovensku, ktorým to nie je jedno a chcú to zmeniť a občiansky sa proti tomu postaviť. Aj preto sme prijali spoluprácu s ArtKlub-om Trnava.
Ako hostia sa predstavia: prof. Pavel Traubner, muž, ktorý prežil holokaust, ďalej to bude profesor katedry politológie FiF UK Jozef Bátora a Viera Žúborová, politologička a politická komentátorka a miestna občianska aktivistka, ktorá spolupracuje so strednými školami na témach extrémizmu. Celú diskusiu bude viesť a moderovať novinár a fotograf Andrej Bán. Hudobne bude diskusiu sprevádzať rodák z Trnavy Dano Heriban - herec a hudobník, 3-násobný držiteľ ocenenia Dosky a 1xOTO, ktorý sa aj zapojí do diskusie. 
Vstup na podujatie pre verejnosť je voľný a verejnosť bude mať možnosť zapojiť sa do diskusie.
Hlavnými zástupcami iniciatívy a organizátormi sú novinár Andrej Bán a občiansky aktivista Michal Karako. 
Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich „zodpovední“ ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne.

Koncert a diskusie


Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko pokračuje v ďalšom zo svojich podujatí v utorok 19.09.2017 v Hlohovci. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“ bude od 18:00 v kine Úsmev na ulici M.R.Štefánika. Prvýkrát sa táto občianska iniciatíva predstaví aj v západnom regióne Slovenska, pretože si uvedomuje, že témy a podnety, ktoré preberá na svojich diskusiách, sa týkajú celého Slovenska. A tento región Slovenska je takisto zasiahnutý plazivým vzostupom extrémizmu a nenávisti medzi nami navzájom ...

Ako hostia sa predstavia: prof. Pavel Traubner, muž, ktorý prežil holokaust, ďalej to bude historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský, sociologička Oľga Gyarfášová a primátor Hlohovca Miroslav Kollár. Celú diskusiu bude viesť a moderovať novinár a fotograf Andrej Bán. Hudobne bude diskusiu sprevádzať pesničkár Miloš Janoušek.
Vstup na podujatie pre verejnosť je voľný a verejnosť bude mať možnosť zapojiť sa do diskusie.
Hlavnými zástupcami iniciatívy a organizátormi sú novinár Andrej Bán a občiansky aktivista Michal Karako. 
Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich „zodpovední“ ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne.
Program je rozdelený na doobedňajšie premietanie dokumentu a diskusiu so stredoškolskou mládežou a tento samostatný podvečerný koncert známeho hudobníka, ktorý budú striedať diskusie pre širokú verejnosť. 
Podujatie je spoluorganizované mestom Hlohovec a Mestským kultúrnym centrom Hlohovec.
Vstup na podujatie pre verejnosť je voľný a verejnosť bude mať možnosť zapojiť sa do diskusie.
Hlavnými zástupcami iniciatívy a organizátormi sú novinár Andrej Bán a občiansky aktivista Michal Karako. 
Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich „zodpovední“ ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne.
Program je rozdelený na doobedňajšie premietanie dokumentu a diskusiu so stredoškolskou mládežou a tento samostatný podvečerný koncert známeho hudobníka, ktorý budú striedať diskusie pre širokú verejnosť. 
Podujatie je spoluorganizované mestom Hlohovec a Mestským kultúrnym centrom Hlohovec.

Umenie pre mladých - Umenie je svetlo



Ahojte, zdravíme všetkých z Rače aj širokého okolia. Ak chceš byť cool graffiťák, výtvarný umelec alebo super kreslič, príď medzi nás !
Od začiatku októbra organizuje občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko a OZ Mládež ulice na SOŠ masmediálnych a informačných štúdií ( Kadnárova ulica č. 7 v Rači ) workshopy na témy sloboda a extrémizmus s graffiťákom Michalom Turkovičom, vyštudovaným umelcom a s Karin Andrášikovou z Mládeže ulice. 
Bude to raz za jeden alebo dva týždne v poobedňajších hodinách po škole, prvý termín upresníme emailom alebo zverejnením na facebooku.
Príď kresliť, machliť, graffiťákovať a spoznávať svet aj prostredníctvom týchto tém. Celý workshop vyvrcholí spoločným graffiti umeleckým dielom ... workshopy sú zadarmo - nabrúsené ceruzky, papiere a spreje už máme pre Vás pripravené. 
Workshopy sú určené pre mladých ľudí hlavne vo veku 15-20 rokov.
Prihlás sa cez email : karina@mladezulice.sk alebo na facebookovej stránke Mladez ulice cez správu.
Ďakujeme !
V zastúpení oboch organizácií Michal Karako.

Otvorene o extrémizme


Banská Bystrica je za nami a s ňou aj rok našej občianskej iniciatívy.

Najbližšie budeme 7.7.2017 v piatok od 20:00 v stane .týždňa Pohode : Andrej Bán, Michal Karako a Evička Mosnáková.

A potom sa s vami radi uvidíme na jeseň 2017 v ďalších mestách.

Ďakujeme veľmi pekne za vašu podporu a priazeň.

Pripájanie niekoľko fotiek z Banskej Bystrice od Filipa Kuňáka.




Koncert a diskusie - Otvorene o extrémizme - vol.IV.


Tak a máme po podujatí v Kežmarku, ako tam bolo ?

Možno aj tak, ako píše Daniel Vražda v reportáži tu :

https://dennikn.sk/733472/mino-mazurek-popieral-holokaust-aj-plynove-komory-tvrdi-byvaly-kotlebov-sympatizant/?ref=top

Koncert a diskusie - Otvorene o extrémizme - vol.III.


Pokračujeme v ďalšom zo svojich podujatí v utorok 21.3.2017 v Ružomberku. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“ bude od 18:00 v Synagóge na Panského ulici.

Ako hostia sa predstavia: spevák a hudobník Peter Lipa, ktorý bude aj diskutovať. Ďalej to bude etnologička SAV a Dokumentačného strediska holokaustu Monika Vrzgulová, filozof Egon Gál a miestny bloger Ján Benčík. Celú diskusiu bude viesť a moderovať novinár a fotograf Andrej Bán.

Vstup na podujatie pre verejnosť je voľný a verejnosť bude mať možnosť zapojiť sa do diskusie.

Program je rozdelený na doobedňajšie premietanie dokumentu a diskusiu so stredoškolskou mládežou a tento samostatný podvečerný koncert známeho hudobníka, ktorý budú striedať diskusie pre širokú verejnosť.

Podujatie je spoluorganizované mestom Ružomberok a Kultúrnym domom Andreja Hlinku. 

https://www.facebook.com/events/282220905534266/

Koncert a diskusie - Otvorene o extrémizme - vol.II.


Podujatie v Žiari nad Hronom je zhrnuté v blogu Andreja Bána, kde je text prekopírovaný aj nižšie :

https://dennikn.sk/689717/nemajme-strach-diskutovat-s-extremistami-video/

Súčasťou blogu je aj video z diskusie s verejnosťou :

https://www.tyzden.sk/spolocnost/37337/z-oci-do-oci-aj-s-volicmi-kotlebu/?z=1&p=1&t=23f6b67&v=8809

V Žiari nad Hronom sme najprv dopoludnia diskutovali s viac ako 200 stredoškolákmi a večer so širokou verejnosťou, prišlo asi 70 ľudí. Aké to bolo?

Rešpekt, rešpekt, rešpekt. Tri slová, s ktorými začínam moderovať každú diskusiu Otvorene o extrémizme. Po Brezne, Veľkom Krtíši, Dolnom Kubíne a Revúcej naša občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko / Spoločná krajina zavítala do Žiaru nad Hronom. Mesta Vladimíra Mečiara, mesta skínmi pred 21 rokmi upáleného Róma Mária Gorala, mesta zmodernizovanej hlinikárne, ale aj mesta s vysokou podporou Kotlebovej ĽSNS.

Tešil som sa, ako vždy. Na diskusiu z očí do očí. Najbližší kolega, architekt Michal Karako, s ktorým sme po marcových voľbách vlani Zabudnuté Slovensko "rozbehli", mal obavy o bezpečnosť našich hostí, čo chápem. Prišli aj policajti, pre každý prípad. Vedľa mňa sedeli na pódiu tri vzácne ženy; Eva Mosnáková, ktorá prežila holokaust a nedávno ju ocenil prezident Andrej Kiska, herečka Zuzana Kronerová a speváčka Katka Koščová. Zostavu dopĺňal historik Patrik Dubovský a dvaja miestni hostia.

 

Privítal som na úvod všetkých divákov. Aj – alebo najmä – tých, čo majú iný názor ako my. Pretože práve s nimi má zmysel viesť diskusiu. Tá inak trvala takmer tri hodiny. Už v úvode sa vehementne hlásil o slovo šéf miestnej ĽSNS Rastislav Kyseľ. Dali sme mu priestor, neumlčali sme ho. Napriek tomu, že hovoril aj nehoráznosti, ktorým sám zrejme aj verí. Napríklad? Slovenský štát bol podľa neho "raj na zemi", Tiso za nič nemohol, za všetko zlé sú vinní iba Nemci atď. Presne a pokojne, bez urážok, jemu aj ďalším divákom, sympatizantom Kotlebu, odpovedali Zuzana Kronerová, Eva Mosnáková a Patrik Dubovský.


Napokon, posúďte sami. Vďaka kolegovi z .týždňa, videoreportérovi Danovi Kazankovovi máme tento hodinový záznam diskusie. Vraví sa, že raz vidieť, raz počuť je viac ako stokrát písať. Tešíme sa na ďalšie diskusie po Slovensku. A všetci ste vítaní, ak, pravda, nebudete vulgárni či agresívni. Som si istý, že to má zmysel, hovoriť s ľuďmi iného názoru. Verím v schopnosť našej občianskej spoločnosti otvorene, tvrdo, ale slušne diskutovať.


https://www.facebook.com/events/587189574823675/

Koncert a diskusie


Ahojte priatelia a sledovači Zabudnutého Slovenska.

Ďalším ( v poradí už štvrtým ) podujatím sme ukončili tohtoročnú sériu koncertov a diskusií našej občianskej iniciatívy. Boli sme v Revúcej 15.11.2016 v miestnom MsKS. Z podujatia ste mali možnosť ( aj v linkoch na našich informačných kanáloch ) vidieť priebeh v reportážach : Rádia Slovensko, správach RTVS a Denníka N. Keďže nie vždy sa dá a môže ( a občas aj chce ) v nich zachytiť všetko čo sme videli, počuli a cítili, pokúsim sa Vám to týmto textom priblížiť. A vysvetliť možno niečo aj trochu ináč. V mene našej občianskej iniciatívy píšem opäť ja - Michal Karako : autor všetkých postov a príspevkov na facebooku a webe Zabudnuté Slovensko. To aby nedošlo k omylu, keďže sa ma občas na to pýtate ...
Snažil som sa daný región a ľudí v diskusii a koncerte predtým aspoň trochu priblížiť v evente na facebooku krátkymi príspevkami, ktoré by ich mohli v krátkosti charakterizovať. Fotkami regiónu, stručným popisom a preklikom na niektoré články alebo pesničky hostí ako Monika Podolinská a Chalani z chatrče. Či sa to dá v krátkom texte a pár pesničkách ? Nie, nedá. Tak ako sa nedá jedným podujatím urobiť nejaká zázračná vec alebo zásadný prelom v myslení niektorých ľudí. O to nám v princípe ani nejde, cieľom je ( a to sa už budem opakovať ) diskusia hlavne na témy „extrémizmus, fašizmus / regióny a ľudia v nich, ich podpora“. V doobedňajšom podujatí tieto témy priblížiť premietnutím dokumentu o holokauste a osobným príbehom ľudí, ktorí tento holokaust prežili. V spolupráci s ostatnými hosťami vysvetliť ich nebezpečenstvo, prepojenie na súčasný stav, nájsť paralely, napomôcť nájsť v študentoch a ľuďoch vlastné kritické myslenie ... v podvečernom podujatí navyše osobným príbehom známych alebo aj neznámych ľudí z regiónov ukázať, že dá sa žiť a prebíjať aj v týchto časoch niekde pánu bohu za chrbtom. A vyjadriť podporu týmto ľuďom, týmto regiónom ...
Ako som písal vyššie, podujatie v Revúcej bolo štvrtým zo série. Bolo Brezno, bol Veľký Krtíš, bol Dolný Kubín. Okolo každého z týchto podujatí sa točí množstvo ľudí či už priamo alebo v zákulisí, stretávam sa s množstvom príbehov, počúvam množstvo „tučných“ ale aj nedokončených myšlienok a viet, niekedy aj vulgárnych, len s malou štipkou nádeje a veľkou beznádejou. Kým sa ustáli podujatie, termín, miesto, hostia z regiónu, pomoc s propagáciou, nadviazanie rôznych kontaktov v regióne, tak sa toho proste udeje veľa : telefonátov, emailov, osobných stretnutí, fejsbuku ... A samotné podujatia sa stávajú pre mňa potom tým vyvrcholením, kde sa to zdvojnásobí a v zrýchlenom tempe jedného dňa navalí do hlavy. A nielen mne, väčšine hostí ... videl som to na Mariánovi Geišbergovi, Jurajovi Kemkovi, videl som to na Fedorovi Gálovi. Cítim to z každého večera potom s Andrejom Bánom, Monikou Vrzgulovou a Patrikom Dubovským. Slzy pána Traubnera mám doteraz pred očami a jeho trasúce sa ruky tiež ... a trasúci sa hlas Katky Koščovej. A otázky v očiach pani Mosnákovej, ktorej optimizmus by sa naopak dal rozdávať. A všetci ostatní, ktorí mali možnosť sa priamo vyjadriť a zapojiť do diskusie.

Ale v očiach mám dnes aj jeden obraz, ktorý zdieľala nedávno na facebooku kamoška z môjho rodného Brezna. Fotku. V nej je horehronská dolina zahalená hmlou a trčia z nej len štíty hôr po jednej aj druhej strane doliny. Takto to tam občas, hlavne ráno, býva. Prečo mám ten obraz v očiach ? Vysvetlím neskôr.

Doobeda sme mali v Revúcej cca 300 študentov, podvečer tvorili diváci v časti pre verejnosť asi tak desatinu z tohto počtu ... napriek mojim osobným stretnutiam, výzvam, telefonátom, emailom napr. na miestnu prednostku, primátorku či poslancov, niektorých riaditeľov škôl, starostov a niektorých poslancov okolitých obcí, konkrétnych iných miestnych ľudí, čiže aj akejsi povedzme „inteligencie“, tak z tohto okruhu prišlo pár ľudí. Ťažko si to vysvetliť, každé mesto a región je iný, v Kubíne sme mali predtým cca 150 divákov. Či to bolo nezáujmom, témou, inými povinnosťami ? Neviem. V každom prípade platí potom možno aj opačne, že keď sa už niekto z tej Bratislavy a iných miest dovalí do Revúcej, tak aj tak tí ktorí by tam mali byť neprídu ... 
Vystúpenie hostí pre študentov bolo silné, asi najviac v podaní Jána Benčíka, ktorý sa priblížil študentom témou toho, čo a ako robí, ale aj spôsobom komunikácie. Eva Mosnáková zaujala osobným príbehom ženy, ktorú prenasledovali nacisti – ale viackrát ju zachránili dobrí ľudia, bežní občania. Ján Gordulič aj sebe vlastným vystupovaním študentom vykladal, že nemôžu veriť všetkému čo sa na weboch a fejsbuku píše ... Monika Vrzgulová a Patrik Dubovský civilným spôsobom približovali nebezpečenstvá a históriu extrémizmu a fašizmu na našom území. Andrej Bán pridával vlastné skúsenosti s nenávisťou v nedávnych časoch a blízkych krajinách ...
Podvečer sa k k tejto zostave hostí pridali pesničkár Edo Klena a rómska hudobná skupina Chalani z chatrče. Priznám sa, že ja som doteraz Eda Klenu veľmi nepočúval, aj keď jeho meno som zachytil v tejto komunite, skôr ale v poslednej dobe viac s kapelou. Teraz vystupoval len sám a s gitarou a to boli jeho pesničky autentickejšie. Mňa príjemne potešil ... sálal z neho veľký kľud a pokora.
V Revúcej som zažil ja jeden z najsilnejších momentov počas tých 7-8 mesiacov vôbec. Pred podujatím som dostal tip na učiteľku Moniku Podolinskú z Muránskej Dlhej Lúky. Týždeň pred podujatím som bol v Revúcej a okolí zabezpečovať organizáciu a kontaktovať miestnych ľudí, takže som sa prostredníctvom Marcela Uhrina a Lýdii Šuchovej stretol aj s ňou. Prišiel som za ňou priamo do kontajnerovej základnej školy – t.z. postavenej z navzájom spojených kontajnerov ( unimobuniek ). Klasické dlhé chodby, po stranách s učebňami a inými miestnosťami. Doslova pár metrov od rómskej osady, ktorá je mimo obce. A áno, Monika bola presne taká, ako ju poznáte z množstva opisov alebo osobne – milá, prívetivá, snažila sa mi v krátkom čase vysvetliť fungovanie školy, prácu s deťmi, jej postoje. Ak sa to vôbec za 20 minút dá. Myslím si, že úplne nedá ... nedá sa pochopiť, čo a ako sa tam vyučuje, kým nie ste na hodine, hoci to je klasická škola. Ja som na hodine nebol. Nedá sa pochopiť, ako sa žije v tej osade blízko nej, ako sa tam dá vôbec prežiť, hlavne v tých zimných mesiacoch. Ja som tú osadu videl. Niektorým sa nedá tiež pochopiť, ako je možné, že napriek všetkým tým hendikepom dosahuje s tými žiakmi Monika také dobré výsledky. Aj s tým predpojatím, predsudkami, extrémizmom dnešnej doby. Prostredníctvom Lýdie Šuchovej z OZ Equity som sa dostal aj k Chalanom z chatrče – v Revúcej hrali a spievali piati. Pochádzajúcich z takej resp. podľa slov Lýdie ešte chudobnejšej osady Budulovská v Moldave nad Bodvou ako je tá v Muránskej Dlhej Lúke. ( V tej osade Budulovská, v ktorej bola pred pár rokmi policajná razia, po ktorej zostalo množstvo zranených ľudí a ktorá nebola doteraz poriadne vyšetrená, a v ktorej naposledy nakrútil video youtuber Selassie ). Ak som si dobre zapamätal, tak Lýdia objavila ich talent pred 7 rokmi a odvtedy chalani stihli vystúpiť napr. na Pohode alebo aj na Bielej vrane. Chalani sú všetci do jedného skromní, slušní. Podanie ruky majú síce plaché, ale to sa im ani nemôžeme čudovať. Na podujatie v Revúcej sa svedomito pripravovali, jeden z nich si dokonca spravil z bandasky provizórny bubon. A nebáli sa tak vystúpiť. Pretože to je tiež dôležité povedať : nebáli sa vystúpiť na diskusii a koncerte o extrémizme. Všetci v dobrej viere. Na podujatie docestovali mikrobusom aj s niekoľkými kamarátmi a riaditeľkou základnej školy Andreou Papp v Moldave nad Bodvou. Do nej chodí väčšina detí tiež z miestnej rómskej osady a vyučovanie je v maďarskom jazyku.
Cestou na podujatie som bral Jána Benčíka z Ružomberka. No nie úplne cestou z BA do Revúcej, pretože som spal v pondelok večer v Brezne a odtiaľ som ráno vyrážal pre neho do Ružomberka. Nešiel bežnými spojmi, pretože išiel akurát nabalený na dlhú cestu - z Revúcej išiel rovno do Bratislavy. Mali sme dosť času, kým sme sa preplazili už zimnou Čertovicou, Vagnárom a potom ďalej cez muránsku dolinu, sa bližšie spoznať a porozprávať sa o rôznych veciach, nie len tých, o ktorých on píše alebo malo byť podujatie. Jeho životný príbeh je zaujímavý, viackrát sa s rodičmi sťahovali počas života, rodičov mal pôvodom z rôznych regiónov, otca z Nadlaku. Najviac mi počas celých tých chvíľ, čo sme spolu strávili, utkvel v pamäti jeho nenápadný úsmev a jeho humor, ktorý vedel v správnej chvíli použiť. Ale aj enormné množstvo informácií a faktov, ktoré mal v pamäti, a to sa netýkalo len údajov z fejsbúku, ale aj našej histórie, či iných oblastí ...
Počas celých tých príprav na Revúcu som sa stretol asi doteraz s najväčšími negatívnymi reakciami, pocitmi. Či už v príprave, alebo v diskusii. Toľko nenávisti, špiny, emócií, ktoré dokážu vyvolať témy rómov/cigáňov a témy Kotlebu a spol. nedokážem opísať. Nedokázal by to opísať ani p. Benčík, ani p. Podolinská. Nie je to možné vôbec zhrnúť na papier, lebo to je nutné zažiť na vlastnej koži. 
A ťažko ich vyvrátiť. Nefungujú niekedy ani argumenty pozitívnych príkladov. Nefungujú dostatočne argumenty desiatok blogov a rôznych iných príspevkov pána Benčíka. Nefungujú naplno ani osobné výpovede preživších holokaustu ... naše zmysly sú otupené, emočný kvocient v spoločnosti prudko klesá, cestu si razia veľké ramená, veľké heslá, ešte väčšia špina a skutočný nezáujem.
Vyvrcholilo to aj počas diskusie a koncertu v Revúcej. Kto nepoznal to zákulisie príprav a príbehy tých ľudí a ich poslanie, tak to ani nemohol pochopiť. Monika Podolinská vo svojom bloku presne opísala, s čím sa stretáva počas svojej práce s rómskymi deťmi, s akým extrémizmom myslenia rôznych ľudí, ale nebála sa opísať ani niektoré chyby v rómskej komunite, hlavne apatiu a bezprízornosť generácie mladých rómov narodených po 89 roku, t.z. rodičov detí, ktorých Monika teraz učí. Hovorila, že táto generácia je akoby stratená v dnešnej dobe a že ich starí rodičia boli a sú väčšinou iní aj v prístupe k životu a budúcnosti. Nie len prítomnosti. Po jej časti zahrali Chalani z chatrče, parádne to odpálili. Napriek dohode ale vinou nás organizátorov hrali len 3 pesničky zo 4-och. Napriek dohode vinou nás organizátorov boli zatiahnutí do debaty o rómoch, pričom oni prišli len zahrať a nie riešiť celospoločenské problémy ( možno aj právom ) frustrovaných ľudí. V diskusii po ich koncerte vystúpila jedna miestna pani, podľa vlastných slov bývalá učiteľka, ktorá sa pýtala 3 otázky. Priznám sa, že poslednú som zabudol, ale podstatné boli prvé dve : 1. Ako poraziť Kotlebu a jeho extrémistické názory a riešenia ( čiže bola proti nemu ) 2. Ako vyriešiť cigánsky problém a to, aby len nebrali dávky, učili sa a nerobili len samé problémy ( voľne preložené ) ... Tak neviem, či si tá pani neodporuje vo svojich názoroch a myšlienkach, resp. ktorú z otázok dala vážne ... následne sa strhla prudká debata, ktorá trvala zhruba 20 minút a bola jednou z podstatných posolstiev z diskusie v Revúcej. Na chalanov z chatrče sa bez toho, že by ktokoľvek/čokoľvek vedel niečo viac o nich, akoby zniesla kritika na všetkých rómov – a my sme povedali publiku o nich minimun, čo bola veľká chyba ( min. pani bývalá učiteľka o nich určite nič nevedela ). Dokonca sa pripustila otázka na nich – našou vinou !! ( ale len pripustila, bez odpovede na ňu ), že prečo chlapci nechodia do školy a akoby len sa tak flákajú ?? Bohužiaľ si musela zobrať slovo Lýdia Šuchová a vysvetliť, v akých podmienkach chalani žijú a napriek tomu sa snažia prežiť. A cvičiť hudbu a prísť hoci aj zahrať na bandaske. A chodiť na hudobnú školu polroka, pešo z osady kilometre, potom autobusom do mesta, potom doma cvičiť, ale aj sa starať o rodinu, nosiť a rúbať drevo do chatrče. A čo to je, keď niekomu chýba tá pomocná ruka. Ale tiež ako sú vďační za každé takéto podujatie a možnosť vystúpenia, kde chcú ukázať, že za niečo stoja. A slovo dostala aj Andrea Papp a hovorila tak ako Monika, že aj oni pristupujú k tým deťom ako ku každým iným a že sa snažia zbaviť predsudkom ku nim, byť tvrdí, ale spravodliví, motivovať ich a že výsledky sa dostavia. Nie, vôbec to nemalo byť ani obhajobou, ani obvinením, z jednej či druhej strany. Tá obhajoba a obvinenie padá na všetkých tých zodpovedných, ktorý sa boja riešiť rómsky problém, nech je už akýkoľvek.
Bol som neskôr s Lýdiou osobne a musel som sa jej za nás ospravedlniť. Nechceli sme a nemôžeme vystavovať našich hostí až takým atakom, nezmyselným, nič neriešiacim. Týmto sa jej ospravedlňujem opakovane aj v tomto príspevku. A pre nás je to do budúcnosti veľkým poučením, že nemožno podceniť prípravu, reakcie ani výstupy publika a že je nutné zachovať vždy slušné mieru diskusie a tolerantnosti v nej. Tí chlapci aj ľudia z komunity, odkiaľ prišli, sa snažia bojovať s nenávisťou, ktorá je v nás a žiť lepšie. Keby ste nevedeli, dokonca tam funguje dobré komunitné centrum ... nemôžeme ich všetkých hádzať do jedného vreca. Či v Muránskej Dlhej Lúke, či v Moldave nad Bodovou sú deti, ktoré potrebujú našu pomoc, nie pohŕdanie. Pomoc dôležitú kvôli nim, aj kvôli nám. Lebo keď sa tí chalani z chatrče a ich deti krčia v zime pod spoločnou perinou a ich posteľ delí od snehu a mrazu len hrdzavý plech, tak sa modlia sa svoje deti, nie za seba. Nie sú sebeckí, nie sú všetci zlodeji a násilníci. 
Škoda že o tomto nebolo nikde ani slovo, prehlušil to všetko neskôr ďalší ( doslova ) krikľúň, ktorý sa prihlásil do diskusie a doslova kričal dookola tie isté frázy a vety : za komunistov bolo lepšie / my nechceme migrantov / všetci serú na Revúcu a takéto lokality a tak stále dookola. Vôbec sa s ním nedalo kľudne hovoriť. Myslím si a opakujem, že opäť vinou nás organizátorov dostal viac priestoru ako si zaslúžil. Dá sa debatovať, dá sa človek aj vypočuť, ale keď to už naberá rozmer kolotoča z viedenského prátra, treba jeho vstup ukončiť. 
Nemohol som zaspať po diskusii. Spali sme v blízkom hoteli, majiteľom bol bývalý sused moje tety zo Štiavničky, nevedel som o tom. Presťahoval sa tam pred niekoľkými rokmi. Svet je malý, smiali sme sa ... áno svet je malý, pomyslel som si. Hlavne ten náš slovenský. Nie, nie je tak ďaleko do Revúcej ako bolo písané niekde v novinách a nebudeme to merať. My sme tam predsa išli dobrovoľne za tými ľuďmi, oni si to naopak nemôžu dovoliť a väčšina ani nechce, čo by preboha robili v Bratislave ?? 
A to bolo pre mňa vyvrcholenie tých emócií, ktoré som ako hromozvod zbieral počas roka a snažil sa s nimi narábať a odsúvať ich niekde mimo. Ale nedalo sa to.
Je smutné, že väčšina z nás a tých zodpovedných nevidí tie vztýčené ukazováky ľudí, ktoré nám kývajú a hrozia z tých dolín ako je tá muránska. Alebo horehronská, alebo krtíšska ... alebo desiatky iných, pomaly vymierajúcich. Vo väčších mestách v týchto regiónoch to ešte ako tak žije, niekde to ide dokonca k lepšiemu ( je pár výnimiek, kde sa primátori a starostovia snažia napriek nie polenám, ale stromom pod nohami ), ale väčšina ostatného vidieka je sivá. Rozbitá. Upadajúca ako desiatky autobusových a vlakových zastávok, ciest, nemocníc, rodinných domov, dávno neopravených, spustnutých, ovocných sadov, lúk ... A naštvaná, ale strašne naštvaná je tá masa ľudí. Krížom krážom na všetko, ale hlavne na to, že niekto nám tu prezentuje perfektnú slovenskú ekonomiku, a oni trú biedu. Nemajú nič z toho koláča akože úspechu Slovenska ...
Problém je ale ten, že my tie vztýčené ukazováky ľudí nevidíme. Vinu za volenie Kotlebu, Kollára a podobných smradov hádžeme na novinárov, mimovládky a ktovie čo ešte. Z Napoleonovho vŕšku, zmeneného na luxusnú rezidenciu Bonaparte, sa na opačnú stranu vztyčuje tiež. Prostredník. Hodí sa zopár perál akože pomoci regiónom a všetci sú šťastní, ako tam teraz bude šibnutím zázračného prútika lepšie. Robko si vyjde v noci na terasu, sŕka si z koly a pozerá na Dunaj dole, ako si tečie a tečie a tečie ... a dáva pozor, aby mu ofinu nestrhla lyža vrtuľníka, ktorý preletí ponad neho a práve pristáva niekde na Kolibe alebo luxusnom komplexe blízko Dunaja. A potom sa Robko presunie do obrovskej obývačky aj s Gorom bielym psom a modlí sa, aby ho tí z toho vrtuľníka necapli po hlave, aby na nich nezabudol, pri ďalšom „tendri“ a rozpočte ... a medzitým tam tí chlapci z chatrče, ale aj ktokoľvek iní, všetci tí slušní nasratí ľudia, ktorí chcú robiť, nie sú ovce, nie sú nuly, čakajú, kedy im skutočne niekto konkrétne ale aj plošne pomôže. Lebo sami sa z toho nedostanú a všetkých ich nemôžeme presťahovať do umelých sídlisk pri automobilkách. A Robko sa im len potichu smeje a bičuje atmosféru svojou penou z úst a vyhrážkami všade naokolo. Zasieva vedome aj nevedome s ľuďmi ako Blaha a a ruka v ruke s Kotlebom, Kollárom , posledným okruhliakom ( pardon križiakom ) a podobnými postavičkami semienka strachu, nenávisti, ohrozenia zo všetkého ... namiesto politiky úcty, zmierenia, spolupráce. Vedome aj nevedome ho viním spolu s ostatnými aj za nenávisť voči tým chalanom z chatrče. Od všetkých tých delí Robka a spol. vrátane pánov na K ( prvé písmeno mena, nie nadávka ) milióny svetelných rokov.

A potom ešte všetky tie „hnusné“ mimovládky a občianske združenia, ktoré sa snažia pomôcť nie len tým ľuďom, ale aj našej spoločnosti ako takej, sú označené za zahraničných agentov a vyciciavačov tejto spoločnosti, od ktorej aj tak nič nedostávajú, len sliny a opovrhnutie ( väčšinou ). Že čože ? Všetky tie stovky či tisícky ľudí za nimi sú pranierovaní a kdejaký odkundes ako napr. Uhrík, PhD. im zasiela listy a žiada o zverejnenie ich výročných správ a informácie o nich. Čo s nimi bude ten blázon robiť ? Nahradí ich hliadkami ako vo vlakoch ? Bude robiť lacné P.R. ako pri povodniach a kalamitách, alebo hradoch, kde „akože“ nabehli chlapci v zelených tričkách a „nezištne“ pomáhali ? Dá sem-tam nejakej rodiny pár stovák eur a bude sa s nimi fotiť aj s Kotlebom a všetkým funkcionármi strany a posielať to do všetkých médií ? No a nikto sa proti nim poriadne nepostaví ... A Robko sa zase len potichu pozerá a v kúte sa s ďalším Robkom smeje. Oni ani nevedia, koľko tých mimovládok vlastne drží niektoré rodiny and vodou a snaží sa im pomôcť ... tak ako nám pri našich podujatiach.

No a potom sa mi opäť objaví ten obraz, fotka pred očami. Horehronská dolina zahalená hmlou a trčia z nej len štíty hôr po jednej aj druhej strane. Takto to tam občas, hlavne ráno, býva.
A mám taký pocit, že to nie je hmla, a nie je len na Horehroní, to vôbec. Je to hnedo-čierny mor, klince nenávisti, sú to naše tiene a naša temná minulosť, ktorá sa rozprestiera a opätovne šíri celou krajinou. Sú to naše narušené medziľudské vzťahy, naša rýchla doba, náš strach z čohokoľvek neznámeho, naša dávno zabitá pohostinnosť, ktorá bola len mýtom, realitou len pre susedov, aj to museli byť bieli a rozprávať po slovensky ... a vidím ako sa šíri celou krajinou a okrem pár jedincov nikto sa jej poriadne nevie postaviť zoči voči a jej ochotný obetovať časť svojho komfortu v prospech iných. Mám taký pocit, že pomaly v tej hmle zmiznú aj vrcholky hôr, aj ten kríž na Ďumbieri a keď zmizne aj ten, tak potom sa tu opäť budeme všetci naplno žrať a bojovať za svoje práva a slobodu ako za Mečiara. Ale bude to ešte horšie. A toto veru z Bratislavy vidno nie je, to majú tí ľudia pravdu...

Takže by bolo vhodné vyzvať aj ostatných, že tak ako je čas vychutnávať si Devín a Iršai ročník 2012 niekde pod dubom v štýlovom pube s orieškami a dobrou náladou, tak je čas začať to meniť k lepšiemu v malom okolo seba a ďalej na východ, ustúpiť každý z toho komfortu, je čas zliezť medzi tých ľudí do tých dolín a nebáť sa zašpiniť si lakovky od blata a jebnúť si s nimi pivo s borovičkou v krčme „mokré lakte“ pri sliepňajúcej žiarovke ... a potom sa pokúsiť to všetko zmeniť a napraviť. Ináč to nedopadne dobre. Pretože niekto to pochopil a robil a teraz nám smradí v parlamente.

Tak toto je odkaz z tých našich podujatí a všetkého okolo nich.

Vidíme sa na budúci rok v ďalších regiónoch.
Ja zatiaľ ďakujem hlavne Andrejovi, Monike a Patrikovi. Za všetko.
Michal Karako

Koncert a diskusie - Otvorene o extrémizme


Priatelia, uvádzam krátky záznam z koncertu a diskusie o extrémizme, ktorý sa konal v Dolnom Kubíne v pondelok 24.10.2016.

Južné kraje Novohradu v sérii koncertov a diskusií občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko teda vystriedal severný región Oravy. Ako sa neskôr ukázalo, temperament ľudí nesúvisí vôbec so zemepisnou šírkou a neplatí že čím južnejšie, tým otvorenejšie a divokejšie ... ale pekne po poriadku.

Príchod do priestorov mestského kultúrneho strediska v pondelok doobeda bol bezproblémový, zásluhou Zdenky Gočalovej bolo všetko pripravené a zosynchronizované na patričnej úrovni. Krásny región Oravy a symbolická brána do neho – Dolný Kubín – nás privítal v jesenných melancholických farbách, ale s úsmevom všetkých zodpovedných ľudí miestneho kultúrneho strediska. S úsmevom, ale aj s napätím ... už na začiatku sme boli upozornení, že v regióne Oravy má čoraz silnejšie povedomie značka istej parlamentnej strany, ktorej chlapci chodia v zelených írskych tričkách. V zelených tiež asi z nostalgie k zaniknutým pasienkom.

Sála sa postupne začala napĺňať študentmi rôznych stredných škôl Dolného Kubína, až sa zaplnila úplne. Zhruba 350 študentov si na úvod od 11:00 pozrelo dokument Cesta Magdalény Robinsonovej o pani, ktorá prežila v pomerne mladom veku holokaust a ktorá si z týchto zážitkov niesla ťažké bremeno na celý život. Dokument bol plný dobových fotografií, filmových záznamov a rozprávania Magdalény, hlavne o časoch, ktoré prežila v koncentračnom tábore. O tom, ako sa tam dostala, ako tam žila, a ako žila po návrate z neho. Opis všetkých zverstiev, ktoré videla alebo zažila na vlastnej koži zanechal zrejme vo väčšine študentov nejakú stopu ... Po premietnutí dokumentu v krátkych blokoch jednotliví hostia odpovedali na otázky Andreja Bána. Týkali sa rôznych tém. Profesor neurológ Pavel Traubner rozprával o vlastných zážitkoch z 2. svetovej vojny, keď sa ako rodina skrývali 9 mesiacov vo vykopanej zemľanke 2x1 meter a o tom, ako mu počas holokaustu zomreli desiatky príbuzných. O jeho svetri, ktorý mal na sebe tých celých 9 mesiacov a o tom, ako im pomohli prežiť dobrí ľudia. Pomedzi slzy rozprával, že by bol nerád, keby sa toho dožili na vlastnej koži jeho vnučky. Herec Juraj Kemka rozprával o tom, ako vyrastal v Martine a ako s jeho otcom ako voličom SNS viedol debaty na tieto témy. Tiež spomenul, že v ročníku na VŠMU mal viacero spolužiakov s maďarským materinským jazykom, s ktorými sa napriek určitým predsudkom s ktorými vyrastal veľmi rýchlo zblížil a vytvoril si s nimi kamarátstvo na celý život. Etnologička Monika Vrzgulová a historik Patrik Dubovský vysvetľovali rôzne dejinné skutočnosti z obdobia prvého slovenského štátu a dvíhali varovný prst, že podobné udalosti by sme nemali zopakovať a mali by sme sa vystríhať skratkovitým riešeniam a nenávisti. Študenti sa počas diskusie formou sms správ pýtali klasicky na rôzne témy : vojna, slovenský štát (aký bol? prečo dal také postavenie židom? čo by sa s ním stalo alebo by vôbec vznikol, keby bol beh dejín iný ako po Mníchovskej dohode ?! ), môžu sa tieto udalosti vrátiť ? , ako prežila Magdaléna svoj ďalší život. Ale aj na témy Kotlebovej strany, postavenia Slovenska v Európe, vplyv Ruska. Už na začiatku diskusie ale aj počas nej sa viacerí študenti prejavili agresívnejšou formou osobných otázok typu „kto platí toto židovské divadielko?“, „ktorá strana toto celé platí?“, „choďte všetci do p... a nás nezaujímajú akýsi skur... židia“, „môžu si za to sami...“ a pod. Veľa ich by sa najradšej videlo už niekde inde ako v tej sále ... Všetky otázky ani nebolo možné prečítať. Napriek vážnosti témy a osobnej angažovanosti hostí a ich zmierlivému tónu je nutné povedať, že si cestu k niektorým študentom tento formát nenašiel, a z ich osobných sms správ bolo cítiť napätie, nenávisť a nezáujem o čokoľvek. Týchto sms správ bola ale menšina. Pár učiteľov zostalo po konci diskusie v debate s hosťami a snažilo sa im vysvetliť vlastnú zúfalosť z prístupu niektorých študentov a dokonca prosilo, či by sa to nedalo v budúcnosti zopakovať na niektorej zo škôl. Začiatok bol teda ostrý ... máme o čom rozmýšľať.

Do podvečerného programu sme strávili čas príjemným oddychom a prechádzkou v starej časti Dolného Kubína. Zovšadiaľ na nás kukala história a pán Hviezdoslav. A zhora sám Veľký Choč zahalený oblakmi.

Podvečerný program začal presne o 18:00. Ako prvý zahral na gitare a zaspieval Marián Geišberg. Ten potom počas celej diskusie delil hovorené slovo svojimi pesničkami a básňami, ale občasne sa aj sám zapojil do debaty. Získal si celé publikum ( bez rozdielu ) svojou otvorenosťou. V diskusii začali miestni : zástupca primátora p. Jozef Šimek a riaditeľka MsKS p. Jana Greššová, ktorí rozprávali o vlastných skúsenostiach s extrémizmom a oravských každodenných reáliách. Potom sa postupne vystriedala zostava z doobedia : p. Traubner, Juraj Kemka, Patrik Dubovský a Monika Vrzgulová. Témy sa týkali hlavne extrémizmu, fašizmu, osobných skúsenostiach s nimi ... Na záver došli na pódium všetci vrátane mňa a Zdenky Gočálovej a začalo sa čeliť otázkam ľudí. Tých prišlo ako sa hovorí údajne v silne katolíckej Orave „požehnane“ – narátal som ich okolo 140. Oproti 50 vo Veľkom Krtíši slušný nárast ... Určitý nárast spôsobili sympatizanti a zrejme aj členovia Kotlebovej strany. Paľba otázok teda začala a podobala sa tej doobedňajšej zo študentmi skoro ako cez kopírák. Aj nepríjemnejším, mierne agresívnejším tónom a obsahom ... Ľudia naštvaní na niekoho a všetko sa pýtali na rôzne veci a vyčítali hosťom z „Braatislavy“ rôzne veci. Večná téma židov nezostal takisto opomenutá - v rôznych formách. Chudoba a nezáujem politikov o Oravu tiež. Rozbité cesty, rozbité vzťahy, chlapi na týždňovkách a mladí bez dozoru ... živná pôda pre ľudí ako Kotleba. A tiež že „prečo sa im teda čudujeme, že ho volili?“ a „kde sme boli vtedy a vtedy... ? keď sa volili komunisti napríklad ...“ a tak stále dookola. Vrámci diskusie vystúpil aj miestny občan arabského ( alebo zmiešaného ? ) pôvodu a naložil Kotlebovcom, aj im vynadal – na zásah Andreja Bána sa im ale vzápätí za vulgárnosť ospravedlnil. Emócie by sa dali nasávať do obrovských vriec a vyvážať kdekoľvek na Slovensko či do zahraničia, kde ich majú nedostatok  ... staré krivdy a nové nálady sa predrali na povrch. Ťažko aj opísať zmes rôznych názorov a odpovedí a kontra-odpovedí a tak stále dookola. Nezaostali ani témy ako školstvo ... Debata skončila o pol desiatej. Čiže cca 3,5 hodiny slov a pesničiek. Unavení hostia, unavení diváci, unavená sála ... ešte aj dnes je krátko na poriadnu reflexiu z celého pondelka.

Záver 01 : Väčšina ľudí bez rozdielu názorov ďakovala hosťom, že prišli a podujali sa skočiť do jamy levovej. Resp. kubínskej. Jednotlivci po skončení prichádzali na pódium a do zákulisia a snažili sa ďalej debatovať a hľadať argumenty. Hlúčiky ľudí po skončení tiež postávali pred kulturákom, niektorí fajčili, väčšina mlčky. Trávili vypočuté a povedané. Andreja Bána s Patrikom Dubovským odchytili zrejme prívrženci strany veľkého vodcu a debatovali pred s nimi kulturákom ešte dlhé chvíľe ... V reštaurácii potom aj s Palim Sibylom, ktorý to len kvôli tomuto dal na otočku z Bratislavy ( vrelá vďaka! ), miestni ďakovali ďalej ... a tak ďalej a tak ďalej. Doteraz mi chodia rôzne reakcie a emaily.

Záver 02 : Dolný Kubín bola veľmi silná skúsenosť. Po oceľovom nevyspytateľnom Brezne a vínovom banskom Veľkom Krtíši nás ovanula oravská hrdosť a tvrdosť. Ale aj láska k rodnému kraju a vďaka za každé povzbudenie. Pretože my sme sa prišli rozprávať a aj vyjadriť tým ľuďom svoju podporu a vďaku, že to nevzdávajú. Áno, hlavne o fašizme a extrémizme, ale aj o Orave. O Slovensku, o nás ľuďoch, ktorí ho spoločne zdieľame. A snáď sme aj niektorým kotlebovcom dali nejakého chrobáka do hlavy. Že nie je všetko zlato, čo sa blyští z Banskej Bystrice a kupuje si nové domy a autá a zamestná celú rodinu na vlastnom úrade.

V zastúpení Občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko zaznamenal Michal Karako.

Dovidenia Dolný Kubín.

Dobrý deň Revúca. Už čoskoro.

Koncert a diskusie o slobode vo Veľkom Krtíši 20.9.2016


Ahojte priatelia a podporovatelia.
Veľký Krtíš máme za nami. Mesto na konci nekonečných kľukatých ciest. Plné hrdých bývalých baníkov a strojárov „liazkárov“, ale aj ľudí iných rôznych profesií. Ale aj nezamestnaných, či už nútene alebo dobrovoľne ... Mesto uprostred krásnej prírody lúk a lesov, s nádychom provinčného centra pre okolité dedinky. V nich nezoženiete nič, v Krtíši aspoň niečo ... Mesto, ktoré Vám prirastie k srdcu, ak si ho k nemu pustíte. Po tých kľukatých, väčšinou rozbitých a deravých cestách.
S oveľa väčším napätím a očakávaním ako v Brezne sme sa vydali z rôznych smerov v utorok 20.9. ráno do Krtíša. V Brezne sme mali aspoň nejaké slušnejšie zázemie a tušenie, čo môžeme čakať, v Krtíši sme mali ale toho oveľa menej – pár fanatikov do kultúry, pár ľudí z mestského úradu, ktorí nám pomáhali a niekoľko miestnych občanov, ktorí (snáď) mali dôjsť ako „istí“ na podvečerný program pre verejnosť.
Na 11:00 sme mali na doobedňajšie premietanie dokumentu a diskusiu zabezpečené dve stredné školy – krtíšske gymnázium a strednú odbornú školu z Modrého Kameňa. Kým o jedenástej bolo v sále 180 gymnazistov, ktorí sedeli a bavili sa o tom, čo ich vlastne čaká, ja som nervózny pobehoval vonku a čakal ďalších cca 20-30 dohodnutých študentov z Modrého Kameňa ... keď sa neobjavili ani niekoľko minút po jedenástej, volal som riaditeľke školy. Tá ale v škole ani v meste nebola, ale o tom, že žiaci neprídu, vedela. Hovorila mi niečo o tom, že jej volala zástupkyňa školy a že žiaci teda nepôjdu na diskusiu a že ona nevie, prečo presne nešli (že rozhodla zástupkyňa) a tak dookola ... čo si máme o tom myslieť ? Neviem, čo bolo za tým, v každom prípade som povedal pani riaditeľke, že voči tým ľuďom, čo sem prišli z rôznych kútov Slovenska, je to neúctivé, zvlášť po jasnej dohode. Nikto sa mi neunúval ani zavolať a oznámiť mi to, oni by jednoducho „len“ neprišli. Aj takýto bol Krtíš, či pardon ! Modrý Kameň ... dve mestečká oddelené tabuľou.
V každom prípade to neovplyvnilo program pre študentov. Krátky príhovor mal na začiatok Andrej Bán, ktorý vysvetlil študentom, aký dokument budú pozerať a čo ich po jeho premietnutí čaká. To všetko vysvetľoval samozrejme pomedzi vravu študentov, sem-tam nejaký ich smiech, zvonenie mobilu jedného z nich ... upútať ich pozornosť bolo ťažké. Upútanie pozornosti ale za Andreja prevzal dokument. Dokument Cesta Magdalény Robinsonove je o žene, ktorá v mladom veku prežila holokaust. Na vlastnej koži zažila všetky zverstvá koncentračného tábora, ktorý ju obral o najbližších príbuzných a dočasne aj o časť zdravého rozumu a triezveho uvažovania. Z jeho následkov sa fyzicky spamätávala mesiace, psychicky sa s tým vyrovnávala celý život ... v dokumente boli autentické zábery z koncentračných táborov, jej výpovede, dobové fotografie jej rodiny, ale aj zábery z rokov 90-ych, keď sa dostávali naspäť do spoločnosti myšlienky doby holokaustu, ktoré jej spôsobovali vyvolávanie ťaživých spomienok. Počas premietania postupne vrava študentov utíchla, smiech nebolo počuť vôbec ... do tmy kinosály neblikal ani jeden mobil. Po skončení filmu zostalo v sále ticho, prerušované len krokmi Andreja Bána, Fedora Gála a Moniky Vrzgulovej, ktorí si postupne sadali na pódium pred študentov. Začala sa diskusia a študenti mali možnosť klásť otázky okrem mikrofónu aj formou sms správ na špeciálne mobilné číslo. Neskôr dorazil aj Patrik Dubovský. Na začiatku diskusie prišla len jedna sms ... Fedor, Andrej aj Monika rozprávali v prvom kole o tom, čo robia a ako súvisí ich práca s tým dokumentom, tou dobou holokaustu, ale aj dobou totalitných režimov fašizmu a komunizmu ... Fedor Gál rozprával aj svoj osobný príbeh dieťaťa, ktoré sa narodilo v koncentračnom tábore a v tomto tábore prišlo o časť najbližších príbuzných. Rozprával o svojom živote v komunizme, o nenávisti niektorých ľudí k židom, o svojej práci sociológa, ako aj o svojej láske k ľuďom ako takým. Postupne začali chodiť sms a na konci diskusie ich už ani nebolo možné všetky prečítať a reagovať na ne. Gymnazistov zaujímalo všetko možné, od súčasnej politiky, názorov na Kotlebu, NATO, Kisku, od toho či sú diskutéri platení nejakou politickou stranou, od imigrantov až po osobné príbehy diskutérov. Najviac otázok sa ale týkalo samotného dokumentu : môže sa vrátiť doba koncentračných táborov ? môžeme sa dožiť ďalšej svetovej vojny ? zomrela Magdalén v spánku a rýchlo, tak ako si to želala ? mala ešte nejaké deti, keďže to prvé zomrelo pri pôrode kvôli skrytým zraneniam, ktoré si doniesla z bitiek od bacharov z koncentračného tábora ? našla ešte v živote lásku a nádej ? prečo sa nevieme poučiť z takýchto udalostí našich dejín ? ... po skončení diskusie nám jedna z učiteliek hovorila, že aj tí najväčší „vyrušovači“ čušali a so záujmom sledovali diskusiu a počúvali hostí. Úlohou ale nebolo ohúriť ich len silným príbehom, a akousi emóciou strachu a bolesti. Úlohou ich bolo vyburcovať k vlastnému názoru, k zamysleniu sa nad niektorými vecami, ktoré v súčasnosti niektorí popletenci znova hlásajú a a k tomu, aby aj napríklad osobným príbehom Fedora Gála dostali jasne ako „na tanieri“, že mydlo zo židov a ostnaté elektrické drôty táborov a plyn zo spchových ružíc a smrad zo spaľovacích komôr nie je výmysel, ale hrozný a bolestivý fakt. Hlavná časť programu našla svoj jednoznačný zmysel a veríme, že si z nej odniesla niečo aspoň časť zo študentov. Tak ako v Brezne.
Podvečerný program pre verejnosť začal presne podľa plánu o 18:00, Úvodné slovo dal Andrej Bán, ktorý krátko vysvetlil zmysel celej akcie.. Zmysel toho, prečo chodíme do takýchto regiónov a prečo sa chceme s ľuďmi z nich rozprávať a ponúknuť im nejakú našu optiku na ich bolesti a trápenia. Vyjadriť im spolupatričnosť, náš obdiv k ľuďom, ktorí držia takéto regióny nad vodou a milujú ich so všetkými vredmi a jazvami ... po tomto úvode zaspievala Katka Koščová, ktorá tým odpálila intímny koncert svojich krásnych pesničiek. Odpálila je to správne slovo, pretože každá pesnička mala svoje grády a emóciu a nútila kopať si nohou do rytmu. Niektorých aj kývať hlavou a otvárať naprázdno ústa, lebo slová väčšinou nikto nepoznal. Pesničky sa postupne striedali s kolami jednotlivých diskutérov. Prvým diskutérom bol Fedor Gál. Trochu už unavený, ale stále čistý, tvrdý aj láskavý, dvíhajúci varovný prst. Človek, ktorý si v princípe odpovedá na čo on chce a vedie dialóg hlavne sám zo sebou. Ale vlastne s nami všetkými ... Namiesto 20 minút rozprával hodinu. Už po niekoľkých minútach po začiatku jeho vstupu začali miestni ľudia v sále na diskusiu reagovať a zapájať sa do nej. Po ďalšej pesničke Katky v doprovode klaviristu Daniela Špinera moderátor pozval k diskusii páve Katku a Daniela a pýtal sa ich na to, čo si myslia o dnešnom svete a problémoch v ňom. Katka malo dlhší monológ o tom, že tento svet nevidí „ružovo“ a trápia ju všetky tie krivdy a bolesti, ktoré v ňom v súčasnosti rezonujú. Chvíľku jej aj stekali drobné slzy po lícach, pri spomienke na niektoré udalosti aj slová z rozprávania Fedora Gála. Emócie dostali zelenú ... Daniel Špiner hovoril o tom, že bol nedávno v Thajsku a tam mu miestny obyvateľ hovoril, že tam existuje príslovie, ktoré hovorí „ak zasadíš semiačko manga, tak ti vyrastie mango a nie banány alebo kokos“. To znamená, že je dôležité, aké semiačka počas života rozsievaš a ako vieš ovplyvniť svojim konaním a výchovou množstvo ľudí v okolí. Časť diskusie vyplnil následne Juraj Hipš, riaditeľ Živice, ktorý prišiel na pódium aj s dcérkou Inyiou. Rozprával o svojom živote v Zaježovej, kam sa presťahoval z Bratislavy, o svojom zbližovaní s miestnymi ľuďmi a ich pomoci navzájom. Rozprával o našom zničenom školstve, plnom naučených poučiek a ubíjaní kreativity detí v klasických štátnych školách. Aj o ich škole v Zaježovej, kde sa kúri v kozube a priateľstva a kreativity je v ich jednej triede na rozdávanie a že v súčasnosti už musí odmietať žiadosti ďalších rodičov o prijatie ich detí do školy v Zaježovej. Inka rozprávala o svojom živote na Slovensku a o jej počiatočnom neprijatí miestnym obyvateľstvom, ako aj o tom, že ak sa budú tendencie netolerancie časti obyvateľstva voči ľuďom s inou farbou pleti a napätie a extrémistické nálady v spoločnosti zvyšovať, tak by sa radšej odsťahovala zo Slovenska. S čím Juraj nesúhlasil .... Patrik Dubovský a Monika Vrzgulová zaujali každý niečím iným. Patrik vysvetľovaním toho, ako mu pomáhali rôzni ľudia a udalosti formovať jeho jasný postoj voči extrémistom a lásku k hľadaniu pravdy v histórii. Hlavne v histórii našej, ktorá je plná omylov a pádov, ale aj nádejí a vzopretia. Napríklad v SNP, aj keď ani v ňom nebolo všetko čierno-biele, ale jasne v ňom prevažujú pozitívne fakty a môžeme sa na neho s hrdosťou obrátiť ako na významnú udalosť našich novodobých dejín. Monika Vrzgulová ako mladá mamička po materskej dovolenke začala vo svojom pracovnom nasadení v 90-ych rokoch zachytávať a zaznamenávať históriu ľudí, ktorí prežili holokaust, pomocou ich osobných výpovedí. Ako etnologička sa venuje širokému spektru projektov a výskumov, ale jej „srdcovkou“ je práca s mladými ľuďmi na rôznych prednáškach a diskusiách s nimi a o nich. A o tom rozprávala ľuďom v Krtíši ... V závere diskusie vystúpil šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný, ktorý debatoval s Andrejom Bánom o úlohe médií, o sile príbehov, ktoré uverejňujú noviny a o tom, ako môže táto skutočnosť ovplyvniť myslenie ľudí a smerovanie spoločnosti. Počas celej diskusie sa do debaty zapájali miestni ľudia z rôznymi príspevkami. O ich nádeji aj beznádeji, o ich plánoch, o ich vzťahu k regiónu a ľuďoch v ňom, a naopak o vzťahu všetkých vlád k ich kraju ... časť príspevkov bolo aj osobných, ale to dopĺňalo kolorit intímnejšej diskusie a názorovej výmeny. Namiesto plánovaných a všeobecne zaužívaných dvoch hodín trvala diskusia skoro tri hodiny ... po skončení niektorí miestni obkolesili hostí a mali s nimi chuť debatovať ďalej. Ale mali tiež veľkú chuť im poďakovať za to, že niečo také sa uskutočnilo v Krtíši a že tí ľudia tam za nimi prišli.
Cesta späť do našich domovov bola únavná. Po rozbitých, kľukatých cestách. V našom aute diskusia pokračovala ďalej a až postupne utíchla v monotónnosti hluku z asfaltu a kolies ... každý z vlastnými myšlienkami z Krtíša. 
Ak sa zasialo semiačko aspoň v pár študentoch, ale aj starších obyvateľoch Krtíša, tak to malo svoj zmysel.
Vždy to má zmysel.
Za chvíľu pokračujeme v ďalšom meste.
Zdar Boh Veľký Krtíš. Nech neskončíš ako baňa Dolina...

Michal Karako / Zabudnuté Slovensko

P.S: : ďakujeme vedeniu mesta za technickú aj osobnú podporu a miestnym dámam z oblasti kultúry p. Leškovej a p. Trtíkovej zvlášť - za ich pozitívny prístup a pomoc.

Autori fotiek : Karol Sudor, Michal Karako

KONCERT A DISKUSIE PROTI FAŠIZMU V BREZNE 8. - 9.5.2016


Priebeh akcie :
Brezno_námestie_8.5.2016 od 16:00 : Koncert a diskusie proti fašizmu

Akcia začala koncertom a diskusiou na námestí:

  • najskôr bolo privítanie návštevníkov a vysvetlenie zmyslu akcie (Andrej Bán, Michal Karako)
  • hrala Slobodná Európa
  • prebiehali diskusie (Fedor Gál, Monika Vrzgulová, Patrik Dubovský)
  • hrali Marián a Martin Geišbergovci
  • hrala Folklórna skupina Jabloň a Ľudová hudba Kučeravý javor
  • prebiehali diskusie (Viera Dubačová, Ján Orlovský, Helena Pašiaková)
  • ako bonus vystúpila spevácka skupina Kačurienky

Sociológ Fedor Gál, etnologička z Dokumentačného strediska holokaustu Monika Vrzgulová, historik z Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský, zástupca primátora mesta Brezno Ján Králik, starostka obce Pohronská Polhora Hyacinta Tyčiaková, vedúci DSJCH Gabriel Obernauer, občianska aktivistka a poslankyňa Viera Dubačová, výkonný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti – OSF Ján Orlovský, riaditeľka evanjelického bilingválneho gymnázia v Tisovci Helena Pašiaková. Títo všetci sa po otázkach Andreja Bána vyjadrili v tomu, ako cítia nárast fašizmu, extrémizmu a rôznych spôsobov intolerancie v poslednej dobe v slovenskej spoločnosti, čo vedie ľudí k tomu, aby takéto strany volili. Počas koncertov povedali k tomu niekoľko slov aj speváci Whisky zo Slobodnej Európy a otec a syn Marián a Martin Geišbergovci.

Mestský dom kultúry Brezno_9.5.2016_od 8:30 : Premietanie dokumentu a beseda so žiakmi stredných a základných škôl

Na druhý deň prebehla diskusia v dvoch skupinách spolu pre zhruba 250 žiakov základných a stredných škôl spojená s premietaním dokumentu Cesta Magdalény Robinsonovej. Dokument je o živote tejto ženy, najmä o čase, ktorý prežila v koncentračnom tábore a o tom, ako ju táto skúsenosť ovplyvnila. Ale dokument je aj o jej detstve, dospievaní a ďalšom žití v dospelosti. Napríklad aj o čase po prevrate v roku 1989, keď si myslela, že scény, slová a činy, ktoré zažila počas vojnového slovenského štátu a v koncentračnom tábore, by sa mali navždy stratiť a vynárať sa len v jej desivých spomienkach ... ale nestratili sa. Vrátili sa s rétorikou a činmi niektorých politikov, ale aj občanov Slovenska, jej susedov a známych. Je ich vidno otvorenie, ale aj skryto v médiách, bežnom živote, vypätých situáciách .... Celý dokument je silnou výpoveďou pretkanou desivými scénami z koncentračných táborov. Celý dokument je aj otázkou, prečo sa nedokážeme ako národ alebo vôbec ľudia poučiť zo svojich chýb z minulosti a sme schopní obetovať svoju ľudskosť a dôstojnosť ako aj ľudskosť a dôstojnosť iných ľudí a obetovať ich kvôli vlastnej bezmocnosti, strachu a beznádeji. Nehľadáme východiská na riešenie problémov, ale skratkovito, nenávistne, bezcitne vzývame naše najnižšie pudy a emócie, ktorými necháme prekryť to, že každý sme človek a nikto sa nenarodí nadradenejší ako ten druhý.

Po dokumente prebehli diskusie, pričom počas nich na otázky žiakov posielané pomocou sms odpovedali Fedor Gál, Andrej Bán, Monika Vrzgulová a Patrik Dubovský. Žiaci sa pýtali a evidentne ich zaujali v spojitosti s dokumentom rôzne témy : fašizmus, holokaust, iné totalitné režimy, židia ( ich história, skúsenosti a životné zážitky Fedora Gála ... ), utečenci a situácia v Nemecku, iné podrobnosti zo života Magdalény Robinsonovej ... evidentne ich dokument zaujal a pri odchode z diskusií bolo počuť rôzne hlasy žiakov viažuce sa k premietaniu.

Najviac otázok bolo v rôznej podobe ale na jednu tému : „Je možné, aby sa tieto činy a slová vrátili v rôznej podobe aj dnes ? Prečo ich vyvolávajú niektoré strany a ľudia a čo tým sledujú ?“

Zhrnutie akcie - Michal Karako :

Nálady medzi obyvateľstvom týkajúce sa týchto tém ( fašizumus, extrémizmus, xenofóbia, intolerancia ) sa znova pozdvihujú už dlhšie. Samozrejme, že v regiónoch ako Horehronie to je viditeľné aj na volebných výsledkoch, ale nie len v týchto regiónoch, aj v Bratislave má Kotleba-ĽSNS stúpajúci rast preferencií. Incident s breznianskym divadelným ochotníckym súborom bol len jedným z množstva incidentov, ktoré tieto nálady podčiarkujú a ktoré sa šíria hlavne z vedenia VÚC BB. Ja, ktorý nežijem pernamentne v tomto regióne, ale vraciam sa sem za rodinou alebo známymi, mám možno väčší odstup vnímať to. Je nutné ale povedať, že tieto témy sú medzi obyvateľstvom vnímané obšírnejšie ( nezamestnanosť, zaostalosť regiónov, mládež a jej nezáujem o veci verejné, výchova na školách, zdravotná dostupnosť a jej kvalita, utečenci, rómsky problém a pod. ... ). Nie je možné ich ale riešiť skratkovito, vyvolávaním ešte väčších negatívnych vášní, navracaním pojmov ako "paraziti" cielene medzi obyvateľstvo s cieľom vyvolať ešte väčší strach a zväčšiť odstup od skupín obyvateľstva, ktoré by nás mali podľa týchto extrémistov v súčasnosti životne ohrozovať. Je nutné ich riešiť s chladnou hlavou ( a to, že je ich nutné riešiť a s tým, ako sa to deje nesúhlasia aj ľudia ktorí vystúpili v Brezne na koncerte a diskusii ) a vyvinúť celospoločenský tlak na politikov, aby sa týmto témam konečne začali naplno a seriózne venovať a nenaháňať si na nich pred voľbami svoje referencie. Len kvalitné celoplošné vzdelanie, kvalitné a dostupné zdravotníctvo, lepšia infraštruktúra miest, zlepšenie podnikateľského prostredia, cielená pomoc regiónom môže zlepšiť aj situáciu v regiónoch. Šírenie extrémistických ( a aj fašistických ) názorov riešeniam vôbec nepomáha, naopak - zhoršuje ich. Ľudia ako Mečiar, Fico, Kotleba a bohužiaľ čiastočne neskôr aj Dzurinda sa svojim populizmom chcú ( chceli ) viac udržať pri moci, ako riešiť skutočné problémy ľudí. A niektorí na to nemajú ani poriadny program a ľudský potenciál, aby také niečo mohli uskutočniť, keď musia nominovať na kandidátku do NRSR ako poslancov 20-ročných extrémistických sopliakov a robiť z nich expertov na ľudské práva, vojenské spravodajstvo a pod. (!?). Nedá sa to zlepšiť "zalepením očí" pomocou vybudovania obchvatu v Brezne okolo bývalej mostárne, ktorý sa rieši už desiatky rokov ( čo je zase len polovičné riešenie, keďže ďalšie desiatky sa bude riešiť napojenie od Baldovského mostu na Horehron ) ani potľapkávaním starostov a primátorov a fotením s nimi pred voľbami alebo aj počas volebného bežného obdobia na guľášoch a folklórnych slávnostiach ... ale aj tí primátori a starostovia, ktorí sú v týchto regiónoch a ktorí majú možnosť vytvoriť tlak na vládu a poslancov, sa musia zamerať aj na takéto témy, nie len na "pekné" a "okulahodiace" riešenia pre ľudí. A takisto novinári píšuci a žijúci v týchto regiónoch.


Autori fotiek : Boris Németh, Filip Kunák, Stanislav Spáč

Otvorene o extrémizme


Občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko pokračuje v ďalšom zo svojich podujatí v pondelok 27.11.2017 v Čadci. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“ bude od 18:00 v miestnom Dome kultúry v divadelnej sále.
Diváci sa budú môcť rozprávať so známym neurológom Pavlom Traubnerom, mužom, ktorý prežil holokaust. Okrem neho bude diskutovať historik Ústavu pamäti národa Patrik Dubovsky, etnologička SAV Monika Vrzgulová, novinár Milan Martin Šimečka a celú diskusiu bude viesť a moderovať novinár Andrej Bán. 
Program bude tak ako pri minulých podujatiach rozdelený na doobedňajšie premietanie dokumentu a diskusiu so študentmi stredných škôl a podvečerné podujatie pre verejnosť. 
Podvečerná časť programu určená pre širokú verejnosť začne o 18:00. Doobedňajšiu zostavu hostí doplní pesničkár Miloš Janoušek, ktorý bude diskusiu dopĺňať svojimi pesničkami. V tejto podvečernej časti sa budú môcť do diskusie zapojiť aj občania regiónu a budú môcť vysloviť svoj názor na témy, o ktorých sa bude hovoriť.
Obsahovou stránkou je diskusia s verejne známymi osobnosťami na témy slobody, extrémizmu, xenofóbie, ale aj novodobej histórie Slovenska 20. storočia so zameraním na totalitné režimy, ktoré výrazne formovali a zasahovali do verejného aj súkromného života. Koncerty a diskusie sú zároveň vyjadrením spolupatričnosti jednotlivým regiónom Slovenska a akousi symbolickou podporou v tom, aby na nich „zodpovední“ ľudia mysleli a riešili konkrétne problémy v nich dlhodobo a adresne.
Hlavnými zástupcami iniciatívy a organizátormi sú novinár Andrej Bán a občiansky aktivista Michal Karako.

Mapa podujatí

  • Ukončená akcia
  • Pripravovaná akcia
  • Dlhodobý projekt

Informácie

Obsah stránky sa pripravuje ...

Prof. Pavel Traubner o našej iniciatíve

Projekt občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko vidím ako veľmi dôležitý a významný počin, najmä v súčasnom narastaní extrémizmu ...

čítať viac

Marián Geišberg o Zabudnutom Slovensku

Smútok je menší, keď človek vidí energiu tejto iniciatívy. Iste to má zmysel, provokovať rozhovor. Je dôležité hovoriť nahlas, čo si ľudia naozaj myslia...

čítať viac

Monika Vrzgulová: Strácame schopnosť navzájom sa počúvať a rozprávať

V regiónoch žijú aj úžasní ľudia, ktorí sa v každodennej práci snažia o zmenu ...

čítať viac

Eva Mosnáková: Aj my sme boli mladí a chceli sme žiť naplno

Považujem za dar, že ešte mám silu starať sa o iných a o zachovanie slušnosti a pravdy medzi nami všetkými.

čítať viac

Fedor Gál: Elity? Premýšľať a konať

Treba premýšľať o spôsobe zapojenia "elít" do verejného diskurzu, o práci s médiami a v teréne. Teda presnejšie - premýšľať a konať.

čítať viac

Mám neoblomnú vieru v človeka

Na začiatku bol príbeh jedného netradičného divadla, ktoré si vybudovalo svoju vlastnú cestu do spoločnosti. Príbeh ľudí, ktorí sú iní.

čítať viac

Naučme sa spolu komunikovať

Podľa mňa veľkou výzvou pre nás všetkých je naučiť sa spoločne komunikovať, hovoriť spolu o témach, ktoré sú ťažké, ktoré nás delia ...

čítať viac

Ťažká ľahkosť slobody

Jozef Bátora píše o tom, ako študentom v rámci projektu Spoločná krajina rozprával o neslobode za socializmu a aké tvrdé mali otázky.

čítať viac

Monika Tódová o diskusii so študentmi

Monika Tódová okrem iného píše : Keď ideme na školu, nikdy nevieme, čo nás čaká ...

čítať viac

Reakcia študenta na Fedora Gála

Bratislavský gymnazista reaguje na text Fedora Gála Elity? Premýšľať a konať o predstavení Natálka pre stredoškolákov.

čítať viac

Ján Benčík: Hovorme s ľuďmi z druhej strany plota

Plne súhlasím s myšlienkou Fedora Gála: Myslím si, že s ľuďmi, ktorí sú na "druhej strane plota" treba hovoriť.

čítať viac
https://www.facebook.com/events/1467038143345600/ www.holokaust.sk - dokumentačné stredisko holokaustu (DSH) http://nasabystrica.sme.sk/c/20153753/8-maja-sa-bude-na-breznianskom-namesti-diskutovat-o-fasizme-a-hrozbe-extremizmu.html https://dennikn.sk/456164/fedor-gal-kotleba-transparentne-nebezpecenstvo-aj-vacsie/ http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/392512-netreba-sa-len-lahostajne-prizerat/ http://nasabystrica.sme.sk/c/20158514/diskusie-proti-fasizmu-odstartovali-z-brezna-foto.html?ref=njctse http://brezno.dnes24.sk/video-otazka-fasizmu-zlakala-breznanov-na-namestie-tvrde-slova-starostky-na-adresu-kotlebu-237467 https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/9936/94617 http://nasabystrica.sme.sk/c/20164311/andrej-ban-extremisti-su-cervena-ciara-za-ktoru-by-nikto-nemal-ist.html http://www.stredoslovaci.sk/spravy-zaujimavosti-160516_koncert_diskusie_proti_fasizmu http://www.tyzden.sk/spolocnost/32040/pane-daj-mojmu-srdcu-silu/ http://www.zenyvmeste.sk/starostka-pohronskej-polhory--kotleba-ma-vyssie-ciele--to-by-malo-byt-pre-nas-vystrahou Článok v Denníku N - autor Karol Sudor, Koncert a diskusia o slobode vo Veľkom Krtíši Hlavné správy RTVS od cca 11:40, koncert a dikusia o slobode Veľký Krtíš Rádiožurnál Rádia Slovensko v čase od od 6:48 , RTVS, koncert a dikusia o slobode Veľký Krtíš Reportáž Televízie mesta Dolný Kubín z Koncertu a diskusie "Otvorene o extrémizme" ( 24.10.2016 v MsKS Dolný Kubín ) Reportáž Denníka N z Koncertu a diskusie "Otvorene o extrémizme vol. II" ( 15.11. v MsKS Revúca ) Rozhlasová reportáž RTVS od 10:47 z Koncertu a diskusie "Otvorene o extrémizme vol. II" ( 15.11. v MsKS Revúca ) Reportáž v televíznych správach RTVS 1 z Koncertu a diskusie "Otvorene o extrémizme vol. II" ( 15.11. v MsKS Revúca ) https://www.facebook.com/events/1871852443029813/ https://www.facebook.com/events/587189574823675/

Náš team

Prípravná skupina, pomoc s organizáciou:

Andrej Bán, Maroš Pavúk, Michal Kaščák, Viera Dubačová, Michal Karako; miestni dobrovoľníci hlavne z radov mládeže;

podpora Nadácie otvorenej spoločnosti – OSF v osobe Jána Orlovského; Mirka Hapalová z neziskovej organizácie Člověk v tísni Slovensko

Autori fotiek na pozadí úvodnej stránky : Martin Medňanský, Boris Németh, Stanislav Spáč

Nechajte nám odkaz